Ukážka z pripravovanej hry, ktorá bude mať premiéru koncom novembra 2024 v košickom divadle D Ačko (Divadlo Actor).

PRVÉ DEJSTVO

PRVÝ OBRAZ
Dežo, Irena, Róza, Agnes

Na scéne je rómsky tábor – drevený voz s typickými kolesami, ktoré pripomínajú farebne a tvarom kolesá z rómskej vlajky, sú na ňom rôzne veci a rekvizity. Visí cez voz prádlo a je tiež povešané na šnúre, ktorá je natiahnutá smerom od voza, vľavo aj vpravo. Pred vozom sedia na zemi alebo na drevených pníkoch, akoby okolo ohniska, alebo okolo kotlíka Cigáni. Sú oblečení v tradičných krojoch, rôzne kombinovanými. Ticho si brnkajú na gitare akordy a hmkajú pesničku, oddychujú, je večer, nahliadame do ich večerného rituálu…

Dežo: (s gitarou v ruke, brnká pomalú pesničku) Ola Roma, Palo Droma, gaugavestan palo droma…
Róza: (mlčky si vykladá karty, mrmle si popod nos cigánsky)
Irena: (lúska orechy a je ich, frfle) Keby sme neboli takí úprimní, mohli sme sa dobre mať…keby som si bola vzala toho gádža, mohla som sa dobre mať…
Róza: (zdvihne oči smerom k nej) …zase začínaš? Je to zbytočné…
Irena: Mohla som mať dom, veľkú svadbu a krásne biele šaty a…
Róza: …hovorila som ti, že aj tak by ťa nechal…
Irena: A ty si kto že to tak presne vieš?
Róza: …ja som nikto, no keď sa dívam do budúcna, vidím pravdu…hovorí cezo mňa…
(pozrie smerom do neba)
Irena: Samozrejme! Ty vieš všetko, tebe našepkáva pán Boh! Keby si aspoň raz bola ticho, bola by som ti vďačná, zoberieš človeku aj poslednú nádej a vieru v lásku tou tvojou pravdou nebeskou…
Aspoň dúfať som mohla a snívať! A takto? Sedím tu s vami, deň čo deň, noc čo noc, túlame sa svetom, ktorý už dávno nepraje Cigánom, nikde nie sme doma, nikde nás nechcú, sme žobráci bez mena, načo nám je pravda? Načo?
Róza: …pochopíš, raz to pochopíš čhaje…
Irena: Je mi to jedno! (fajčí fajku)
Dežo: (spieva a brnká) …čore romá…
Chvíľu sú všetci ticho, počúvajú Dežovo brnkanie.

Irena: (vzdychne si) Kam zas pôjdeme…kam?
Róza: Kam nás povedie, teraz sme tu…, zložili sme naše staré kosti, sukne, položili sláky a ubolené nohy na chvíľu nechali odpočívať.
Irena: Takto sa neustále trmácať svetom, ja už nevládzem.
Dežo: Už dosť, sme Cigáni, domov máme všade na Zemi. nepotrebujeme veľké stavby a honosné domy! Všetko, čo potrebujeme máme tu.
Irena: (posmešne) Možno ty, možno ty máš všetko v sebe, tie tvoje reči a pesničky, kam prídeš sadneš si, pokorne, na zem či kameň a brnkáš na gitare tie pesničky….však ty máš vlastne len tie pesničky!
Dežo: To je náš majetok!
Irena: Ale ja nechcem pesničky, ja chcem žiť! Svet sa zmenil, už nikto takto nežije! Len my…
Róza: Tak si choď a ži! Ži si!
Irena: Budem, uvidíte všetci, že raz budem!
Róza: Nezabúdaj, že si Cigánka, poznáš pravdu a život, tak neklam samú seba!
Irena: (Pre seba) Po nešťastí príde šťastie.
Príde medzi nich mladá Cigánka Anges. Dobehne udýchaná, pôsobí tajomne.