Petra Mikulášová x Gunnhild Øyehaug: Cítiaci stroj

Kapitolu 15 z knihy Gunnhild Øyehaug – Cítiaci stroj (pracovný názov) z nórskeho originálu (Presens maskin, Kolon forlag, Oslo 2018) preložila Petra Mikulášová. Slovenský preklad vychádza vo vydavateľstve BRAK na jar 2024.

UFO

Zavolá Bårdov brat Pål. Volá, lebo má Bård narodeniny. Aj Pål má. Narodili sa v ten istý deň, len s odstupom dvoch rokov. Pål je starší. Kvôli časovému posunu zvyčajne vždy volá on. Bård sa bojí, že by Påla mohol priskoro zobudiť. Toto je jedna z vecí, ktorými sú si takí odlišní: Bård vždy vstáva zavčas rána, Pål si rád pospí. Pål odišiel na more, keď mal 16 a presťahoval sa do USA, keď mal 19. Býva v Michigane a len zriedka navštevuje Nórsko. Prišiel domov len na svadbu Bårdovi a Sáre a na pohreb rodičom. Nedopadlo to však až tak dobre vinou Pålovej manželky Mindy. Sára a Mindy si veľmi nesadli. To preto im Bård pred odchodom na cestu autom po Kalifornii nič nepovedal a aj preto im ani teraz o tom, že bol v USA bez toho, aby im bol povedal, nič nepovie. Happy birthday, bro, povie Pål, lebo sme sa rozhodli takto: Pålove slová budeme citovať v americkej angličtine na miestach, kde ich sám používa. Ďakujem, aj tebe, odvetí Bård. Posledné roky je Pål členom UFO-spoločnosti v Michigane. Je to religiózna UFO-spoločnosť. Pål považuje za pravdepodobné, že zmiznuté osoby, aj deti, so sebou odniesli ufá. V UFO-spoločnosti sú v tomto všetci zajedno. Veria, že Boh buduje akúsi alternatívnu spoločnosť a posiela ufá vyzdvihnúť vyvolených. Hoci sa ľudia, ktorí zmizli, možno ničím výnimočne dobrým za života nepreukázali a ani neboli nijako zásadne prínosní inak, než len tým, že boli bežnými ľuďmi, UFO-spoločnosť verí, že to môže byť súčasťou maskovacích manévrov Boha. Tu pôsobili celkom bežne, tam sú boží. Keď po prvý raz Pål vykladal o tejto teórií, Bård si pomyslel: no zbohom, bráško. No nevyriekol to. Ani jediný raz predtým si nepomyslel „zbohom‟, hoci Pål odišiel na more, hoci sa presťahoval na iný kontinent, hoci si vzal za ženu dcéru člena Kukluxklanu. O čom, samozrejme, nik nesmel vedieť, ale Pål to Bårdovi prezradil. On členom nebol. Svokor nech si robí, aké svinstvá chce, uzavrel Pål. Bård nad tým niekedy uvažoval, aké je to absurdné, že má brata a ten zas svokra, ktorý je v Kukluxklane. Priblížilo sa to. Tá absurdita. Obrovská spleť absurdity v univerze, o ktorej doposiaľ len čítal a pokiaľ sa ho netýkala, cítil sa šťastný, pričom teraz stačilo len načiahnuť ruku a dotknúť sa jej, tak bola blízko. Všetko to však prijal podobne, ako prijímame takéto veci. Majú medzi sebou puto, sú bratia. Lenže keď prišiel s teóriou o únosoch nezvestných ľudí ufom do paralelného, božského univerza, kde sa mali nachádzať: to už bolo zbohom. Ale späť k telefonátu. Zhovárajú sa o tom, čomu sa venujú, aké je počasie a ako sa majú ich ženy. Inak, povie Pål, toto je trochu citlivá vec, ale svokor pred mesiacom umrel. Čože, spýta sa Bård. Prečo si nezavolal? Mindy sme neposlali ani len kyticu s kondolenciami a ani nič iné. Prečo si nám to neoznámil? Mysleli sme, že sa to k vám dostane cez Facebook? Pål na to. My predsa nie sme na Facebooku, povie Bård. Ach, for real? čuduje sa Pål. Vy nie ste na Facebooku? Povedz, odvetí Bård, ty si si nevšimol, že nemáš svojho vlastného brata medzi priateľmi na Facebooku?! Ale veď, Pål na to, Sára predsa na Facebooku je. Nie, odvetí Bård. Ale veď ju na Facebooku sledujem, povie Pål. Teraz celkom nechápem, povie Bård. Ja mám Sáru pridanú na Facebooku! zopakuje Pål. O tom ja nič neviem, odvetí Bård. Veď má otvorený profil, povie Pål, hockto môže Sáru sledovať na Facebooku. Ibaže my sme sa dohodli, že na Facebooku nebudeme, vysvetlí Bård. She´s gone behind your back, dude, povie na to Pål a nahlas sa rozosmeje. Ale to možno sleduješ stránku jej produkčnej spoločnosti, nie? spýta sa Bård. Nie, odvetí Pål, je Sárina! Tak potom sleduje aj ona teba, nie? skúma Bård. To som nepozrel, odpovie Pål. Tak vidíš, povie na to Bård. Veď musíte doboha zavolať, keď voľakto umrie, povie Bård. Kristepane! Sorry, odvetí Pål, ok, nabudúce, dodá a zasmeje sa. Bård cíti, že mu odľahlo. Poprvé v živote cíti úľavu pri úmrtí v úzkom rodinnom kruhu. Člen Kuluxklanu v rodine zišiel z povrchu zemského. Musíš to Mindy vysvetliť, povie Bård, a povedať jej, že nás to veľmi mrzí, ale ozaj sme o tom nemali skadiaľ vedieť. Mohol by si jej za nás kúpiť kvety, potom ti prevediem peniaze. To je v poriadku, povie Pål. Tak čo, spustí Bård, mali ste v poslednom čase nejakú aktivitu ufo nad Michiganom? Yup, odvetí Pål, zatiaľ štyri hlásenia, jedno trojuholníkové biele svetlo, čo blikalo na bielo a na žlto bolo spozorované visiace rovno nad našim susedstvom, keď sa to stalo, sme boli v jednom dineri, takže sme ho sami nevideli, inak boli spozorované ešte nejaké svietiace, červené objekty, ktoré sa po oblohe pohybovali v symetrických obrazcoch, ako aj jedna žlto-biela sveteľná guľa. Ale ešte skoršie tento rok niekto v Ypsilanti nahlásil, že 30-40 feet nad zemou visel tmavý, lietajúci objekt, šofér auta uviedol, že prešli rovno pod ním. Hm, povie na to Bård. Ok, dodá Pål, nemusíme sa baviť práve o tomto, viem, že tomu neveríš. Verím, neverím, odvetí Bård. Bård nepovie nič o tom, že si otvoril webstránku National UFO Reporting Center a prečítal všetky hlásenia aj so Sárou, ktorá prišla s nápadom natočiť o Pålovi dokument. Vieš, že musíš rátať aj s Mindy, povedal jej na to Bård. Som si toho plne vedomá, odvetila Sara. Bård nepovie nič o tom, ako sa so Sárou nahlas smiali z hlásení ako: „Ostré svetlo na oblohe, ktoré začalo ako veľké svetlo na oblohe a aj sa hýbalo‟, „Zvláštne svetlá na oblohe!‟, „Stáli sme s mamou na verande a fajčili. Poprosila ma, nech pozriem hore. Bývam pri letisku, takže som zvyknutá vidieť lietadlá, ale toto sa ani za mak nepodobalo lietadlu‟, „S mužom sme boli svedkami niečoho, čo z miesta, na ktorom sme stáli, vyzeralo oválne a malo tvar hviezdy‟ – do zátvorky k tomu NUFORC pridalo poznámku: „Hviezda alebo planéta?‟ Inak, práve taký názov bude mať Sárin dokument. S mužom sme boli svedkami niečoho, čo z miesta, na ktorom sme stáli, vyzeralo oválne a malo tvar hviezdy. Z času na čas to Sára nahlas opakuje, predovšetkým, keď stoja na verande a hľadia na hviezdy a fajčia, ak si vypili. Inak nefajčia. A Bård už tobôž nič nepovie o tom, že si obzvlášť dôsledne preštudoval všetky hlásenia z roku 1998, z roku, kedy sa vrátil domov v ten divný deň zo Kirkenes, do dome vo Fridalene, keď sa cítil tak, akoby bol zabudol na niečo podstatné, o čom nik nehovoril, čo nik nespomínal, čo si akoby celé univerzum vymazalo z pamäte a on bol jediný, kto mal vágny pocit, že čosi zmizlo, že tam čosi nesedí, že čosi logicky nezapadá, akoby v každom mozgu umŕtvilo práve toto miesto, aj v jeho, ibaže on tu bol jediný, kto v spánku vedel, že spí. Preto si preštudoval hlásenia z roku 1998. Existovali hlásenia o spozorovaných ufách v Nórsku? Nikde nič nepristalo, neletelo nízko nad zemou? Sáre o tom nepovie a ani nikomu inému, lebo sa za to hanbí. Bård nepovie nič ani o tom, že je schopný sedieť a čítať tie isté hlásenia stále dookola. Len preto, že sú také pekné. Krátke hlásenia zaslané buď anonymne, alebo pod celým menom, iba jeden riadok, dátum a miesto pozorovania a ešte, čo bolo spozorované. Bård si predstaví všetkých tých ľudí, každého v inom čase na inom mieste, čo zdvihli zrak k oblohe a uvideli niečo, čomu nerozumeli. Niekedy ho pri čítaní týchto hlásení uchváti pocit veľkoleposti a nemá sa s kým o tom pozhovárať, nemôže o tom povedať Sáre, ktorá sa z nich smeje, keď ich číta. Niekedy pocíti potrebu plakať, zemeguľa a to tajomno, ktoré ju obklopuje, a všetci tí miniatúrni ľudia, každý s iným telom a dušou, ako tam tak stoja s pohľadom upretým hore: je to vlastne väčšie, než je človek schopný pochopiť, pomyslí si Bård. „Môj brat & ja sme boli pred matkiným domom, zbadali sme lietajúci objekt, ktorý sa priečil fyzikálnym zákonom, ako ich poznáme‟ – predstaví si bratov pred matkiným domom a pomyslí si: nakoľko poznajú títo bratia fyzikálne zákony, uvažovali o tom? Nie, zrejme neuvažovali, ale sú presvedčení o tom, že ich poznajú a tento lietajúci objekt popiera všetko, čo vedeli. Aké krásne, vo svojej podstate. Nevedomosť a zvedavosť, na tom je niečo krásne, pomyslí si Bård. Inak, povie Pål, u Sáry na Facebooku som sa dočítal, že sa v máji chystá na filmový festival do Kanady, a napadlo nám, že by sme vás tam mohli prísť pozrieť. Ó, Bård na to, jasné, veď to by veľmi príjemné. Ale nie je to pre vás príliš drahé a veľká okľuka prísť do Kanady, spýta sa Bård. Veci sa vlastne majú tak, že tam aj tak pôjdeme, zároveň s vami, na veľkú konferenciu o UFO v Toronte, povie Pål. Aha, Bård na to. Kanada sa totiž práve stáva veľkou UFO-krajinou, spravili tam prieskum verejnej mienky, ktorý ukázal, že 79 percent všetkých Kanaďanov verí na inteligentný život vo vesmíre a 43 percent verí, že úrady informácie o tom zamlčujú a zadržiavajú. 43 percent. To je dosť veľa, povie Pål, ľudia by už mali začať počúvať. Hm, Bård na to. Nuž, vychádzam teda z toho, že vás uvidíme v Kanade, to je ale veľmi milé! Hej, povie Pål, bolo by načase. Aspoň ti budem môcť ukázať, ako Mindy stlstla, povie Pål a rozosmeje sa, a aj ja, keď už o tom. Bård sa zasmeje. Je dobre, že sa máte fajn, uzavrie Bård.