Letisko

Pri zníženej viditeľnosti a za zlých poveternostných podmienok má problém pristáť aj ten najskúsenejší pilot.

Letisko je síce dosť veľké, ale pristávací manéver si vyžaduje viac než len skĺznuť na pristávaciu dráhu a zaparkovať do hangára. 

V prvom rade treba namieriť presne doprostred pristávacej dráhy. Neustále sa držať v rovine s horizontom, udržiavať správnu rýchlosť i uhol klesania. Človek musí správne odhadnúť vzdialenosť a všetko si bezchybne vypočítať aby mohol v správnej chvíli vysunúť podvozok, skĺznuť na dráhu a zaparkovať to krásne do hangára. Ale to už by mala byť rutina.

Bohužiaľ, len mala. 

Teória, aj keď prakticky podložená, je pekná, ale prd platná, keď sa potácam nad letiskom a po litri borovičky sa snažím zaostriť na moju drahú, nahú polovičku s dokorán rozkročenými nohami. 
Namieriť, odhadnúť vzdialenosť to zvládam kedykoľvek a kdekoľvek, ale vysunúť podvozok skĺznuť a správne to zaparkovať… problém!!! Môj dispečer si mohol už dávno zvyknúť.

V takom prípade mi zostáva už len havarovať tvárou rovno do vankúša, hrať mŕtveho pilota (od čo ho nemám ďaleko) a dúfať, že môj dispečer sa z toho vyspí a ráno, čo je otázne, mi pristátie povolí zopakovať.

Teda ak budem schopný letu.

Loading