Bolo raz jedno kráľovstvo, ktoré sa na východe dotýkalo veľkého oceánu, za ktorým bol už len koniec sveta a na druhej strane obrovskej krajiny sa tiahli hory, ktorých mohutné končiare sa dotýkali nebies. V tomto kráľovstve žili aj potulní kočovníci, ktorí sa živili, ako mohli. Muži sa venovali výrobe železa, ženy tkali látky, bolo medzi nimi veľa hudobníkov a komediantov, ktorí svojim umením dokázali naplniť srdcia ľudí radosťou. Napriek tomu mnohokrát sa stalo, že títo kočovníci sa stali obeťou násilia kráľovských vojsk a hnevu dedinčanov. Ak bolo sucho, ktoré zničilo úrodu boli vinní kočovníci, ak prišla povodeň či dokonca mor vinní boli opäť kočovníci. Hnev vždy dopadol na hlavy tých najväčších chudákov. Kočovníci putovali od oceánu k nebeským štítom a zase späť. Ak sa im vyhýbali pohromy boli šťastní. Slnko nad hlavou a pieseň na perách boli ich najväčším pokladom, ktorý vlastnil tento národ.
je novinár, bloger, spisovateľ a občiansky aktivista. Narodil sa v Detve (1974), od roku 2000 začal písať do mesačníka Romano nevo lil/Rómsky nový list. V roku 2005 bol nominovaný na novinársku cenu Karola Ježíka ktorú každoročne organizuje Open society foundation,, v roku 2021 ako člen redakcie Romano nevo lil túto cenu získal. Okrem toho v rokoch 2012, 2015 a 2017 bol nominovaný na cenu Roma Spirit v kategórii médiá v roku 2017 ocenenie Roma spirit v tejto kategórii vyhral. Od roku 2006 pracuje ako terénny sociálny pracovník (streetworker) v Detve.