Jonathan Franzen: Križovatky

Jonathan Franzen: Križovatky
Bratislava, N Press, 2022
Preklad: Samuel Marec

Jonathan Franzen patrí k autorom, ktorí nie sú milostiví ani k svojim postavám a ani k vlastným čitateľom. Z doposiaľ napísaných 6 románov nebol ani jeden kratší než 500 strán. Britský Guardian tvorbu Franzena výstižne charakterizoval takto: „Jonathan Franzen píše veľké knihy o malých životoch.“

Aj v jeho zatiaľ poslednom románe s názvom Križovatky, ktoré sú prvou časťou zamýšľanej trilógie, zostáva Franzen verný svojej povesti kronikára rozsiahlych kultúrnych zmien, ktorými si Amerika v 20. storočí prešla. Dej románu situuje do rodiny pastora slúžiaceho v malom meste New Prospect na americkom stredozápade v 70. rokoch. Na prvý pohľad sa môže zdať, že rodina pastora môže sotva ponúkať príbeh, ktorý čitateľa prilepí ku takmer 600 stranovej knihe. Opak je však pravdou.

 Hildenbrandtovci  majú ďaleko od idylickej rodiny dušpastiera, akú si možno pamätáte so seriálu Siedme nebo. Žiadna z postáv totiž nie je etalónom morálky – hoci by niektoré na tento post rady ašpirovali. Pastor Rus Hildenbrandt sa zmieta v neustálom martýrskom pocite hanby, na ktorom sa pre svoje „nečisté myšlienky“ stáva pomaly závislým. Nielenže túži po atraktívnej vdove vo svojej farnosti, ale aktívne sa usiluje o aférku a je len otázkou času, kedy sa mu to podarí. Okrem mužskej márnomyseľnosti ho  zožiera aj detinská žiarlivosť na svojho mladšieho kolegu Ambrosa, ktorý vedie mládežnícku skupinu s názvom Križovatky. Práve v nej začnú hľadať prijatie a skutočný záujem aj deti Rusa Hildenbrandta. Pastor Rus teda žije v permanentnom pocite hanby, ktorý si udeľuje ako trest za svoje hriešne konanie. Celý tento sebatrýznivý kolobeh si vykladá ako moment, kedy je ešte bližšie k Bohu. Miestami má čitateľ pocit, akoby v kapitolách rozprávaných z Rusovej perspektívy čítal akúsi nepodarenú teológiu pre hriešnikov. 

V jeho sebestrednosti mu tak uniká skutočnosť, že nestráca len svoju manželku, ktorá je mu už dávno ľahostajná ale aj svoje vlastné deti. Intelektuálne nadaný syn Perry sa zmieta striedavo v závislosti od drog a závislosti na uznaní druhých. Otcovým svetom pohŕda, zatiaľ čo v náboženských časopisoch svojho otca prepisuje slovo Boh za meno Steve v humornom pokuse o snahu analyzovať esenciu božej prítomnosti. „Moja otázka… znie, či sa niekedy dokážeme vyhnúť svojmu sebectvu,” pýta sa teeneger  Perry, zatiaľ čo čitateľ si kladie otázku, či sa nájde aspoň jeden člen rodiny Hildenbrandtovcov, ktorému sa toto podarí. 

Vysokoškolák Clem, najstarší z detí, rovnako pohŕdajúci otcom sa snaží vyhraniť voči hnijúcemu konformizmu otca. Kým otec „len deklaruje“ sympatie k znevýhodneným, Clem túži skutočne konať. A tak stojí pred zásadným rozhodnutím – zriekne sa ako presvedčený pacifista odkladu povolania do Vietnamu (benefitu bieleho vysokoškoláka) alebo sa stane rovnakým pokrytcom ako otec a využije ničím nezaslúžené privilégium? A je táto jeho morálna dilema skutočne autentická, alebo je to len malicherný truc schovaný za veľkú tému?

Ani Marion, matka rodiny, nie je tým zúfalo potrebným žriedlom istoty, neochvejnosti a pochopenia, ktoré sa očakáva. A ktoré by čitateľ postavám už naozaj doprial. Franzen nie je zmierlivý. Marion Hildenbrandtová sa utápa v depresií a pocitu odcudzenia, ktoré sa len prehlbuje. 

Pomalý rozklad manželského života Rusa a Marion, ktorý drží zakonzervovaný zotrvačnosťou a omínajúcim pohodlím vykresľuje Franzen v priam bolestnej otupenosti. Ani jeden z manželov nie je schopný manželstvo opustiť, no ani priznať pred tým druhým pravdu. A tak sa sieť niektorých drobných, niektorých trápnych lží stáva akýmsi status qou rodiny. 

Franzen na obrovskej ploche zvláda s nesmiernou ľahkosťou rozprávať príbeh tragikomicky trpkej rodinnej ságy a zároveň ponúknuť vo vzácnej obyčajnosti hlboké úvahy o viere, jej plíživej strate či zúfalom hľadaní. A hoci ani jedna z postáv si autorov súcit nezaslúži, neupiera naň právo čitateľovi. Román Jonathana Franzena Križovatky je v celej svojej šírke skutočne kronikou toho, čo znamená byť malým človekom. Ak kulisy 70. rokov zameníte za súčasnosť, asi by ste si nevšimli rozdiel. 

Je fascinujúce koľko monumentálnosti sa Franzenovi podarilo vyťažiť z malosti, ktorú jeho postavy a ich svet predstavujú. 

Text bol uverejnený v relácií Krajina Kníh, RTVS.